30 decembra, 2013

2013

Je takmer koniec roka a čo by som to bola za človeka, keby som si nezrekapitulovala ten predošlý?! 
Do nového roka nevstupujem so žiadnymi predsavzatiami, snáď len s akýmsi uvedomením toho, že život je na to, aby sa žil a teda chcem tento rok žiť a nie ho len tak prežiť. 


Ak som si dala niekedy pred rokom nejaké predsavzatie, tak si nie som istá či som ho dodržala. Klasické "budem sa stravovať zdravšie" padlo asi hneď 1. januára, keď som po opici potrebovala zjesť niečo kalorické a pravdepodobne som siahla po koláčoch! O jednom však viem - povedala som si, že si nechám vyrásť farbu na vlasoch, aby som sa dostala opäť k svojej krásnej nevýraznej hnedej a hlavne prirodzenej farbe, čo sa mi aj podarilo. Imaginárne sa potľapkávam po pleci! Áno, chodila som celý rok ako pubertiačka s odrastenými vlasmi, ale keďže ich aj tak takmer stále nosím zopnuté vo chvoste, nikto si to ani len nevšimol (aspoň si to chcem myslieť). 
A tak sa nám končí tento úžasný rok, nový diár kúpený, už to len poriadne zapiť nejakým bolehlavom!


V konečnom dôsledku môžem tento rok zhodnotiť ako úspešný. Hoci začal veľkým stresom z bakalárky a štátnic, ale aj to sme zvládli s prehľadom. Zobrali ma na Erazmus, čo som si predsavzala ešte niekedy na strednej škole. Potom prišlo leto, ktoré bolo predovšetkým horúce a za prácou som sa teda nešla pretrhnúť. Kde-tu sa naskytla príležitosť, ale zase - nepreháňajme to! Cez leto som sa taktiež rozhodla, že zrealizujem to, čo som už dávno chcela - a to je tento môj kúsok sveta na internete. Je to niečo, čo ma baví, čo ma odpúta od všetkého ostatného a čo robím hlavne pre seba a pre pár ľudí, ktorí obetujú svoj čas, aby si prečítali a možno sa stotožnili s mojím pohľadom na svet. Som len rada, ak niekoho z času na čas pobavím alebo možno aj nahnevám :)
Po lete prišla zákonite opäť škola a ja som si uvedomila, že sa začína môj predposledný rok "študenstva". Pre mňa, ako pre niekoho, kto má školu pomerne rád, je to tak trochu šok. Tak som si začala rok užívať, spoznala som niekoľko skvelých a zaujímavých ľudí, za ktorých priateľstvo som vďačná. Taktiež som vďačná aj za tých, pre ktorých sa vždy oplatí vrátiť domov. Som vďačná za všetko nové, čo som sa naučila, čo som zažila, za všetky knihy, ktoré som prečítala, za všetko, čo ma obohatilo a za všetkých, ktorí ma naučili niečo nové o nich, ale aj o mne samej. Hmm, tak počkať, začína sa to tu meniť na deň vďakyvzdania - tak predsa len to nie je až taký zlý nápad!
Bol to rok, plný všetkého - stres, panika, plač, radosť, sklamania, úspechy, rozchody, nové možnosti... jednoducho život!

Ak sa niekto nestotožňuje s faktom, že je na tejto fotke, prosím kontaktujte ma... vymažem vás!  

Prajem Vám do nového roka len to dobré, hlavne urobte to, čo ste sa celý rok odhodlávali spraviť, no vždy Vás niečo zastavilo. Nevnímajme ho však ako výhovorku a nečakajme naň ako na deň spasenia. Začnime hneď dnes, veď ide LEN o zmenu dátumu. S alkoholom to nepreháňajme a hlavne nezabudnime - imelo nie je dôvod, aby sme robili nesprávne polnočné rozhodnutia ;)

DOVI DOPO
v
novom roku

PS: Som veľmi zvedavá aj na váš rok, ak by ste ho mali opísať jedným slovom, aké by bolo? Poteší ma každý jeden koment ;)

24 decembra, 2013

Reasons why I hate/love Christmas

Ho Ho Ho. Som doma, ležím vyvalená na svojej posteli a cítim ako sa mi pomaly upchávajú cievy z toľkej majonézy v šaláte. (Fakt, že konzumujem šalát, a to sa ešte Vianoce ani nezačali, si nemusíme všímať.) Uvoľňujem si fiktívny gombík na nohaviciach (legíny sú veľmi praktické riešenie) a prevaľujem sa na druhý bok. 
Šťastné a veselé!

Ten, kto ma aspoň trochu pozná, vie, že nie som najväčší fanúšik týchto požehnaných sviatkov. Ale, aby som nebola až taký Grinch či vianočný hejter, tak urobím malý kompromis. Samozrejme, musím sa trochu aj posťažovať, preto vám ponúkam list vecí, ktoré na Vianociach jednoducho neznášam, ale pripojím aj tie, ktoré si celkom užívam. 

Len pre ilustráciu: takto vyzerá môj kútik izby - to časom obmäkčí snáď každého odporcu sviatkov.
(... a moja stena môže zrazu blikať ôsmymi rôznymi spôsobmi)

  1. Čo neznášam na Vianociach najviac je fakt, že začínajú prakticky niekedy koncom augusta, keď sa všetci rozhodnú preskočiť koniec leta či jeseň a na vianočnú výzdobu sa tak musíme pozerať niekoľko mesiacov.
  2. Celkom ma irituje, že sa z Vianoc stal len ďalší moderný sviatok a marketingový ťah. Keby Ježiš videl, čo sa tu dnes deje, dvakrát by si rozmyslel či chce, aby sme vedeli kedy sa narodil. Na druhej strane - Kto kedy bude vaše narodeniny oslavovať v takomto veľkom štýle?
  3. Tento bod sa ani tak nevzťahuje na Vianoce, ale na ľudí všeobecne. Z nich sa totižto počas sviatkov zrazu stávajú bohaté monštrá, život ohrozujúce opice, ktoré sú schopné pobiť sa pre päť pomarančov a zlacnené vianočné gule. Obchody pripomínajú centrá na záchranu pred apokalyptickým koncom sveta, staré babky zázračne prestanú bolieť kĺby a hrdo sa predbiehajú v nikdy nekončiacich radoch pri pokladniach.
  4. Darčeky - tak to hovorí samo za seba. Robím to nerada, robím to s nechuťou a robím to na poslednú chvíľu. S balením sa neobťažujem. Aby som nebola pokrytec, musím povedať, že ich aj nerada prijímam. Každý čaká nejakú radostnú či prekvapivú reakciu, ktorej schopnosť som stratila niekde medzi piatym až dvanástym rokom života. 
  5. Vianočné filmy - keď si odmyslím Sám doma či Pelíšky, tak ostatné vianočné filmy mi doslova robia fyzicky zle. Otvorím TV program a vidím: Diabolské Vianoce, Vtedy na Vianoce, Vianočný zázrak, Vianočný pozdrav, Vianoce na štvrtú, Vianoce plné lásky, Vianočný bozk, Posledné Vianoce, Vianoce na nože... Človek už ani nemôže vymyslieť viac druhov Vianoc. A potom listujete ďalej a nájdete celý Santov životný príbeh: Santa a jeho štvornohí pomocníci, Sexi Santa, Aj Santa má brata, Santa hľadá manželku, Santa sa žení. Mať taký adrenalínový život ako Santa za jeden deň v roku, tak ďakujem pekne!
  6. Santa - keď už sme pri ňom. Za jedny Vianoce sa stihne narodiť, nájsť si ženu, oženiť sa, umrieť, prevteliť sa, zrazu je z neho žena, niekedy zviera. A ešte niečo - vraj je to starý tučný pán s bielou bradou, ktorý vás vidí, keď spíte, keď ste hore. Sleduje každý váš krok, vkráda sa do domov cez komín, vypije vám mlieko, zje vám koláče - neviem ako vám, ale mne to znie ako veľmi nepríjemný a trochu strašidelný hosť!
  7. Toto je bod, pri ktorom sa neviem jednoznačne rozhodnúť. A to je vianočná hudba. Klasiku si rada vypočujem, ale keď príde na novodobé dubstep verzie piesne Rockin around the christmas tree, tak tu končí všetka zábava. 

Tak a tu prichádza čas na kompromis. Čo mám na Vianociach najradšej?
  1. Na Vianociach si užívam JEDLO. A aby zo mňa nebol zlý človek, tak poviem, že aj priateľov a rodinu.

Teraz tá klišé časť: Prajem Vám krásne sviatky, veľa pohody a jedla. A hlavne prestaňme riešiť či máme v chladničke dosť šunky na chlebíčky a užívajme si vianočné nápoje plné alkoholu a ovocia! Sľubujem, svet bude hneď krajší.

Šťastné a veselé Vám prajem Em :)


(... teraz neviem či je smutné, že sa mi celé vianočné prianie zmestí na čelo)
DOVI DOPO

16 decembra, 2013

Days in photos n.2

Ďalší z tých "tvárim sa, že nemám čas" príspevkov, lebo času mám až dosť, len si ho neviem zatriediť tak, aby bol užitočný a plne využitý. Väčšinou to skončí spánkom, jedením alebo čítaním. Dni, týždne a mesiace mi preto unikajú tak rýchlo, že ani neviem ako a o chvíľu nastane čas vysťahovať sa z intráku (a práve, keď som si zvykla na nové spolubývajúce, alebo skôr ony na mňa).

Čo by to bolo za predvianočné obdobie, keby sme aspoň polovicu času nevenovali túlaniu sa po trhoch, pitím punču a napchávaním sa podpecníkom? Tak také si neviem a hlavne nechcem predstaviť.


Niekoľko dní sa odohrávalo v študijnom duchu. Boli to presne 3 dni odkladania a jeden deň intenzívneho učenia v zmysle "horí ti pod zadkom, už nemáš na výber"!
Ešte si dokonca dovolím aj použiť obrázok z predchádzajúceho príspevku, lebo, áno, som až taká lenivá.


Samozrejme, nesmela chýbať ani pravá pizza párty, hranie kariet a dobré pivo. Tu niet viac čo dodať, snáď len ďakujem za dobrú spoločnosť :)


A celý týždeň som ukončila ako pravý tragéd. Chcela som si vyrobiť vianočnú guľu z flitrov a špendlíkov (viď nižšie). Obstarala som si všetko potrebné (špendlíky som zháňala pol dňa). Nakoniec som zistila, že majú príliš malú hlavičku, a tak nemohli udržať flitre na mieste. Fail to bol riadny. Preto som si aspoň "vyrobila" vianočný stromček s čistiacich tampónov, nevyužitých flitrov a laku na nechty! Priznávam, vyzerá ako mini torta, ale aj zámer sa ráta.
Malo vzniknúť niečo podobné, no u mňa to skončilo nepoužiteľnými špendlíkmi a rozleptanou guľou od sekundového lepidla (totižto, posledné riešenie každej situácie je použitie sekundového lepidla).


A tak som si vyrobila už spomínaný "vianočný stromček". (Môžete si kliknúť na vianočnú guľu - hodí vás to na celkom fajn DIY stránku.)


A nakoniec opäť len viac a viac jedla, lebo to nikoho nikdy neomrzí ;)



A tak veľmi som sa chcela odfotiť s vianočným maskotom v nákupnom centre, až som na to zabudla a budem si to vyčítať minimálne do budúcich Vianoc.
DOVI DOPO

09 decembra, 2013

Koniec semestra

     Vianočné trhy sú v plnom prúde, punč tečie dolu krkom ľahšie než čistá voda po opici a zápočtový týždeň je nepríjemne blízko. To všetko nám naznačuje, že sa blíži koniec semestra. Na jednej strane sa naň všetci tešíme, no na strane druhej si uvedomujeme, čo to pre nás, ako pre študentov, znamená. Ako sa hovorí: každý koniec je začiatok niečoho nového. Nuž, v našom prípade je to len začiatok skúškového. Stres, panika, dezorientácia hrajú hlavnú rolu v školskom predstavení s názvom "Umrel som nad knihou" a namiesto rátania absenčiek sme sa s malou dušou pustili do rátania dní, ktoré by, teoreticky, mali stačiť na naučenie sa všetkého, čo sme celý semester tak úspešne odkladali.

     Chcela by som preto dať do pozornosti niekoľko užitočných rád, ktoré vám jednoznačne pomôžu prekonať tento čas akademického roka, ktorý by sme najradšej vynechali, alebo minimálne zabudli!


  1. Nerobte tú chybu, že využijete absenčky hneď začiatkom semestra. No a čo, že ste chorý alebo, že váš papagáj umrel a musíte sa s ním rozlúčiť. Absenčky si zásadne šetrite na "horšie časy", a teda na koniec semestra, presne predzápočtový týždeň. Či už budete zapíjať nedostatok času, alebo sa učiť, vždy je lepšie mať na to o hodinu viac!
  2. Skúste si ušetriť trochu peňazí. Veď aj tak cez týždeň skoro nikto nič neje, ale môžeme si odpustiť príležitostné nákupy typu pivo a gumené medvedíky, lebo prichádza veľmi náročný týždeň, ktorý si vyžaduje nielen podporu psychickú, ale aj finančnú. Lebo, ak tento týždeň nestrávite naliaty alkoholom, tak si ho budete pamätať ešte veľmi dlho, a to by sme predsa nechceli.
  3. Keď (alebo ak) si už konečne nájdete čas na učenie, tak prosím, kontaktujte zodpovednú osobu (alebo iniciatívneho hlupáka), lebo je priam fyzicky nemožné, aby ste mali všetky poznámky a študijné materiály pokope. A veď predsa v každom odbore sa nájde ten jeden, ktorý má všetko. Všetci sme mu vďační a aj tu sa zídu už spomínané financie - nie na podplatenie, ale možno na malé odvďačenie. Alebo kašlime na to, aj tak sa v tom tá osoba iba vyžíva!
  4. Nikdy, ale nikdy sa neodpájajte zo sociálnych sietí. Potrebujete predsa prediskutovať či je správne odovzdať referát stiahnutý z internetu, či vám na to prídu, či môžete vynechať tých 20 strán prednášok, alebo aká je pravdepodobnosť, že si práve vy vytiahnete tézu číslo 10. A celkovo, internet je vždy najlepší zdroj informácií. Nespoliehajte sa na knižnicu - tam nikdy nič nenájdete.
  5. Keď už budeme všetci pilne študovať, zíde sa kvalitná zásoba jedla, filmov a nové série seriálov. No predovšetkým, prosím, nezabúdajte na spánok... tak trikrát do dňa!
  6. A kto už do školy nechodí, tak tomu tlieskame za úspešné ukončenie, kto do školy ani nešiel, tak tomu sa klaniame za správne životné rozhodnutie.

Kto ešte nepochopil (dúfam tu takí nie sú), musela som použiť miernu iróniu. Nechcem vás navádzať na zlé chodníčky. Čo si budeme klamať, systém dokáže oklamať málokto, a tak asi budeme musieť trošku aj študovať a makať, aby z nás čosi bolo. Či?

DOVI DOPO